Vesmírne technológie
NASA chystá špeciálnu misiu na Mars, pri ktorej vyšle sondu s experimentálnou kamerou s vysokým rozlíšením HiRISE, aby nafotila vopred vybrané - a obzvlášť zaujímavé lokality. Tieto lokality môže pre NASA navrhnúť aj široká verejnosť, čím by sa mal zvýšiť záujem verejnosti o výskum tejto planéty i aktivity samotnej agentúry.
Zatiaľ HiRISE kamera pripravila 13 tisíc snímok, a zmapovala tým len jediné percento povrchu Marsu. Záujemcovia z radov laickej i odbornej verejnosti si môžu prostredníctvom špeciálnej internetovej stránky zistiť, kde bol Mars už odfotený a kde sa fotografovanie plánuje. Podľa toho si môžu presne vytypovať oblasť, ktorú by chceli nechať zmapovať oni.
Okrem určenia miesta môžu záujemcovia svoje pozorovacie miesto pomenovať a vysvetliť, prečo by sa mala preskúmať práve táto oblasť. Konečné rozhodnutie o fotografovaných lokalitách budú mať v rukách vedci z NASA, ktorí budú vyhodnocovať návrhy verejnosti.
Fotografické zariadenie začalo svoje vesmírne pôsobenie v roku 2005 a o rok neskôr dorazilo na obežnú dráhu červenej planéty. Aparát ovládajú vedci z vesmírneho laboratória Univerzity v Arizone.
23. novembra 2009, Vesmír
Správu o tom, že skaza zo Slnka je reálna, priniesol koncom minulého roka Národný úrad pre letectvo a vesmír – NASA, a v januári tohto roka správu zverejnila americká Národná akadémia vied – NAS. Podľa nich sa ľudstvo pomaly, ale isto blíži k záhube.
Na povrchu Slnka sa niekedy uvoľňujú plazmatické bubliny, ktoré spolu s nabitými časticami – slnečným vetrom, putujú vesmírom. Odborne sa takýmto bublinám hovorí koronálne výtrysky hmoty – Coronal Mass Ejection, CME. Počas putovania vesmírom sa môžu začať rozpínať a strhávať ďalšie častice slnečného vetra. Vznikne tak ohnivá guľa, ktorá môže zasiahnuť aj našu planétu Zem. Čo by sa v takom prípade mohlo stať?
Ak by ohnivá guľa zasiahla našu atmosféru, prišlo by k rýchlej zmene rozostavenia zemského magnetického poľa, čo by spôsobilo uvoľnenie obrovského množstva energie. Tá by zasiahla komunikačné satelity, odstavila rádiovú komunikáciu, a zničila by všetky rozvodné elektrické siete. Transformátory by sa vplyvom magnetického poľa roztavili, a celá Zem by zostala bez prúdu.
Katastrofické následky
Málokto si vie dnes predstaviť život bez elektriny, každý to berie ako samozrejmú vec. Podľa správy NAS, by napríklad kľúčovú transformačnú stanicu v USA slnečná búrka vyradila z prevádzky behom deväťdesiatich sekúnd. Bez prúdu by naraz zostalo 130 miliónov ľudí!
Ako prvá by došla pitná voda, ktorú je potrebné prečerpávať zo zásobníkov. Prestali by jazdiť vlaky aj metro, minul by sa benzín, kvôli nefungujúcim čerpadlám. Potraviny do obchodov by nemal kto dovážať, a nemocnice by v núdzovom stave na záložných generátoroch vydržali maximálne tri dni.
Oprava transformátorov vôbec nepripadá do úvahy, pretože by sa museli všetky vymeniť, s roztavenými sa už nedá nič urobiť. Výmena transformátorov by zabrala niekoľko mesiacov až rokov! A navyše, všetkým elektrárňam, aj jadrovým, by postupne došlo palivo.
Ľudia by začali umierať, nebolo by totiž potravín, vody, zdravotnej starostlivosti, vyčerpali by sa všetky zásoby liekov, bez elektriny by sa nedali vyrábať. Podľa odhadov americkej Národnej akadémie vied, len za prvý rok po slnečnej búrke by sa škody vyšplhali až k trom triliónom dolárov (1 trilión= milión biliónov)! Obnova svetového hospodárstva by trvala najmenej desať rokov.
Dá sa brániť voči slnečnej búrke?
Určite áno, ale chýba k tomu aj politická vôľa. Keby sa o ohnivej gule smerujúcej k Zemi vedelo včas, vypol by sa elektrický prúd, a všetky siete by sa uchránili. O stave Slnka poskytuje vedcom informácie sonda ACE – Advanced Composition Explorer, ktorá sa nachádza v polovici cesty medzi Zemou a Slnkom. Slnečnú búrku vie predpovedať s predstihom 15 až 45 minút, a práve elektrárne potrebujú na vypnutie prúdu 15 minút. Problém by však nastal vtedy, ak by ohnivá guľa k našej planéte dorazila skôr.
Stalo sa to v roku 1859, kedy britský amatérsky astronóm Richard Carrington opísal záblesky bieleho svetla na Slnku. Táto slnečná búrka trvala 8 dní. Spôsobila výkyvy počasia a skolabovali svetové telegrafické siete. Ohnivá guľa dorazila z terajšej polohy sondy ACE k Zemi práve za 15 minút, čo by nestačilo na vypnutie elektrického prúdu.
Vedci síce hovoria, že naše Slnko je najpokojnejšie za posledných sto rokov, no môže sa to kedykoľvek zmeniť. Ak svetoví lídri nebudú rozmýšľať o skaze, ktorá môže prísť zo Slnka už teraz, potom už môže byť neskoro pre celú našu planétu. Škody na našej planéte by boli katastrofálne, a ocitli by sme sa opäť v stredoveku. Nielen tým, že by sme nemali elektrickú energiu, ale aj počtom obyvateľov. Stovky miliónov ľudí by sa totiž nového spustenia elektrického prúdu ani nedožilo.
Budúcnosť ľudstva sa môže začať na Marse
Ľudská prítomnosť vo vesmíre je podľa Whalena dôležitá, nie je však presvedčený, či to stojí za cenu, ktorú by si let s posádkou na Mars vyžiadal. Pripomína, že sú i iné možnosti objavovania vesmíru. "Vysokoenergetický vesmír je úplne iný ako ten viditeľný. Naučili sme sa mnohé o planétach vrátane Zeme. Z peňazí, určených na výskum vesmíru, však najviac pohlcujú lety s posádkou. To je možno chyba," tvrdí Whalen. "Pristátie na Mesiaci v roku 1969 bol husársky kúsok, ale taký úžasný, že si ho zapamätáme po tisícročia," pripomína však, čo priniesol ľudský let na obežnicu Zeme.
Zatiaľ čo americký Národný úrad pre letectvo a vesmír je pri formulovaní budúcich cieľov konzervatívnejší a spomína skôr návrat na Mesiac, Mars láka viac.
"Čo by priniesol let na Mars?" pýta sa Robert Stencel, profesor astronómie a odborník na objavovanie vesmíru z Denverskej univerzity. "Krátko: pozemky. Na našej planéte sa buď naučíme žiť udržateľne, alebo nám hrozí kolaps z preľudnenia. Skutočnosťou je, že ak chceme prežiť dlhšie, ako je bežná životnosť druhu na Zemi, mali by sme sa poobzerať aj mimo planéty. Najmä ak sa budeme naďalej správať nedisciplinovane."
Ani pre Stencela nie sú lety na Mars len vzdialenou sci-fi. "Už teraz je technicky možné vyslať na Mars posádku a bezpečne ju vrátiť na Zem," tvrdí. "Ľudia zvykli prirovnávať objavovanie vesmíru k putovaniu k južnému pólu pred sto rokmi. To, čo prví prieskumníci dosiahli len za cenu veľkého rizika, sa o päťdesiat rokov stalo takmer rutinou. To môže byť pravda aj pre vesmírne lety tohto storočia. Na druhej strane, môžeme hovoriť aj o horizonte 500 rokov ku kolonizácii Marsu, čo by zodpovedalo časovému obdobiu veľkého sťahovania a zaoceánskych objaviteľských plavieb," dodáva.
Človeka mimo Zeme však už nemusia posielať len vládne a medzivládne vesmírne kolosy ako NASA alebo Európska vesmírna agentúra. "O otázke, ktorým smerom by sa malo uberať objavovanie vesmíru, často diskutujem so svojimi študentmi. Najčastejšou odpoveďou je vesmírna turistika," hovorí Stencel. "Richard Branson a jeho kolegovia si uvedomujú, že vládne príležitosti na let do vesmíru sú príliš zriedkavé na to, aby vyvolali medzi ľuďmi vlnu nadšenia. Častejšie a dostupnejšie lety do vesmíru by mohli priniesť zisky, potrebné na posunutie vývoja vesmírnych technológií," špekuluje o budúcnosti.
Mimozemšťania neprídu v mieri, myslí si vedec Hawking
V novom seriáli pre televíziu Discovery Channel sa Hawking vyjadril, že nadviazanie kontaktu by bolo "trochu moc riskantné. Ak by nás mimozemšťania navštívili, mohlo by to mať podobný scénar, ako vývoj v Amerike po tom, čo ju objavil Krištof Kolumbus. Pre miestnych obyvateľov to nedopadlo moc dobre", cituje Hawkinga denník Times.
Fyzikovo zmýšľanie o mimozemšťanoch je netradične jednoduché. Vesmír pozostáva zo sto miliárd galaxií, v každej sú stovky miliónov hviezd a v takom obrovskom priestore je podľa neho nepravdepodobné, že by život vznikol iba na Zemi. "Pre môj matematický mozog sú už len tieto čísla dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad mimozemským životom," povedal Hawking. Odhaduje však, že väčšina života bude vo forme baktérií alebo jednoduchých zvierat, ktoré po miliardy rokov dominovali aj na Zemi.
Stretnutie s inteligentnými bytosťami by však nemuselo dopadnúť dobre. "Mali by sme robiť všetko pre to, aby sme s nimi nenadviazali kontakt." V minulosti ľudia vyslali do vesmíru sondu s pozdravom a koordinátami, kde Zem nájdu. Takisto sa do vesmíru vysielal rádiový signál v nádeji, že ho mimozemšťania zachytia a zistia tak, že existujeme. Hawking sa obáva najmä toho, že mimozemšťania môžu byť vesmírni nomádi, ktorí by len prišli, využili všetky prírodné zdroje a pokračovali ďalej na svojej púti priestorom.
ZDROJ:PRAVDA
V máji vypustia do vesmíru 'solárnu plachetnicu'
Vývoj medziplanetárnej sondy Ikaros stál približne 12 miliónov eur.
Japonská agentúra pre výskum vesmíru (JAXA) vyšle 18. mája do vesmíru takzvanú slnečnú plachetnicu s názvom Ikaros (Interplanetary Kite-craft Accelerated by Radiation of the Sun), ktorá bude na pohyb medzi rôznymi miestami Slnečnej sústavy využívať namiesto klasických pohonných hmôt tlak slnečného žiarenia. Do vesmíru ju spoločne s kozmickou sondou Planet-C (Akatsuki), ktorej úlohou je monitorovať Venušu, vynesie raketa H-2A.
Pohon medziplanetárnej sondy Ikaros, ktorej vývoj stál 1,5 miliardy jenov (približne 12 miliónov eur), bude zabezpečovať tenká vrstva solárnych článkov pokrývajúcich jej plachtu. Tá je široká 14 metrov a rozvinie sa až po vynesení na obežnú dráhu Zeme. Sonda bude rotovať rýchlosťou približne dvadsať obrátok za minútu, čím by sa mala zaistiť jej stabilná poloha počas letu.
Sondu pomenovali podľa postavy Ikara z gréckej mytológie. Ikaros sa spoločne so svojím otcom Daidalom pokúsili utiecť zo zajatia na Kréte tak, že si vyrobili z peria a vosku krídla. Ikaros sa však utopil v mori, pretože vyletel príliš vysoko a slnko mu roztopilo vosk na krídlach.